Syn Človeka.
Syn Človeka sa narodil 18. apríla 1875, v Bischofswerde, v Sasku
a za túto obrovskú milosť ďakujme Bohu, ďakujme za Jeho Lásku.
Je to svätá Láska Pána, prejav Jeho milosti a dobroty,
že poslal svojho svätého Syna Imanuela do hmoty.
Keď sa narodil, jasalo celé stvorenie, bola to nádherná chvíľa,
veď príchodom Syna Človeka prišla na Zem svätá Božia sila.
Smel prežiť krásne a slnečné detstvo, bol spojený so svojím Otcom,
ale keď dostal pásku na oči, utrpenie bolo pred Božím Vyslancom.
Keď chcel spoznať všetko zlo a ľudské slabosti, musel dostať pásku na oči,
bolo to veľké utrpenie, keď smel všetko zlo spoznať v priebehu desaťročí.
A tak nikým nepoznaný poznával zlo počas svojej učebnej doby,
musel prežiť vnútorné boje, veľa nenávisti a nízkej ľudskej zloby.
Ale keď mu páska spadla z očí, uvidel, akú má pred sebou úlohu,
začal písať Posolstvo Grálu a celým srdcom slúžil Pánu Bohu.
Zvoľna začali z neho padať obaly, aby v ňom mohla pôsobiť Božská sila,
v Jeho Slove a v prednáškach bola prísnosť, ktorá ľudí spravodlivo súdila.
Imanuel - Abdrushin, Syn Človeka svojím pôsobením a Slovom bol súdom
a vo svojich prednáškach priniesol vedenie o stvorení hľadajúcim ľuďom.
Prišla aj doba, keď mali prísť k nemu prví povolaní,
veď na svoju cestu obdržali veľa varovných volaní.
A nastalo po celej Zemi pre týchto povolaných Pánovo volanie,
žiaľ, neskôr mu títo povolaní pripravili bolesť a veľké sklamanie.
Abdrushin sa potom presťahoval na Vomperberg, na Horu,
smeli tam ísť bývať s ním tí, ktorí mali v sebe pokoru.
Títo ľudia sa snažili, aby v nich ožili duchovné dary a cnosti,
Abdrushin smel na Hore v chráme konať nádherné pobožnosti.
Boli to nádherné pobožnosti, pre všetkých tých ľudí,
muži, aj ženy mali krásny kríž Grálu na svojej hrudi.
Boli to pobožnosti, pri ktorých smeli prijať svätú silu a nádherné dary,
boli rozochvení, keď v sebe cítili, ako mocne Svetlo na Hore žiari.
Ale mnohí príchodom na Horu priniesli to malé ľudské,
Abdrushin stál voči tým ľuďom v spravodlivej láske.
Nádherne pôsobilo Božské Svetlo, ľudia tým smeli prijímať sväté požehnanie,
ale najväčšou prekážkou je pre nás všetkých rozum a nízke pozemské prianie.
Len nemnohí na Hore v čistej pokore slúžili,
šťastní boli tí, ktorí po Božej blízkosti túžili.
Všetci bytostní, aj zvieratá, veľmi milovali Pánovu osobu,
ale od ľudí prežil väčšinou nenávisť, ohováranie a zlobu.
Pán bol nádherný človek, bol jednoduchý, skromný a prostý
a rytieri, apoštoli a učeníci mali tvoriť k ľuďom pevné mosty.
Pôsobenie Abdrushina na Hore bolo požehnané a nádherné,
len nemnohí ľudia zostali verní Pánovi, nemnohí slúžili verne.
Abdrushin bol pri pobožnostiach a slávnostiach zahalený v bielom rúchu,
svojím svätým Slovom, svojím Posolstvom priniesol súd ľudskému duchu.
Abdrushin pôsobil na Vomperbergu, na Hore, v Tirolsku
a mal v sebe prísnosť, dobrotu, Spravodlivosť, aj Lásku.
Jeho pôsobenie bolo nádherné, krásne a požehnané,
naplnila ho obrovská sila, keď spojil k modlitbe dlane.
Jeho život bol na Zemi, v týchto temnotách veľmi ťažký,
ale napísal Posolstvo Grálu, kde sú nádherné prednášky.
Tí, ktorí Abdrushina poznali, boli dojatí nad jeho bytosťou
a jeho oči boli naplnené láskou, dobrotou, ale aj prísnosťou.
Ďakujme Bohu, že poslal na Zem svojho svätého Syna,
blažení sú tí, ktorí spoznali Syna Človeka - Abdrushina.
Ani nevieme, aký nádherný dar táto Zem prijať smela,
keď Vznešený Boh poslal do hmotnosti Imanuela.